Správa o koncerte DM

Jozefovi a tým, ktorí tiež pritom neboli

Horúčka okolo jediného koncertu britskej skupiny Depeche Mode sa začala dávno predtým, než bolo isté, že vôbec prídu do nášho hlavného mesta. Vytrvalé zvonenie telefónov a narastajúca kopa listov na redakčnom stole, dožadujúcich sa, potvrdzujúcich a upresňujúcich informácií, ktoré prenikli na verejnost, boli dôkazom toho, že ľady sa pohli aj u nás. Všetci vyznávači rockovej hudby veria, že nezostalo len pri tejto lastovičke. Pragokoncert vykročil na zložitú, ale jedinú možnú cestu. Dočkáme sa čoskoro primeranej odpovede aj od jeho slovenského pendanta?

Vážená redakcia MR!

Obraciam sa na Vás so žiadosťou a zároveň Vám predkladám tip na reportáž. Mám 20 rokov, študujem na VŠE. Váš, resp. náš časopis "zbieram" od nultého čísla. Rovnako od svojho vzniku sledujem skupinu Depeche Mode. Mám doma zbierku obrázkov, plagátov, článkov. Mojím snom bolo vidieť ich naživo. Pred tromí rokmí som mal možnost: Koncertovali v Budapešti, ale... Níekoľko dní pred koncertom som si pri nácviku sparatakiádnej skladby pretrhol šľachy v kolene a bolo po koncerte. Dva týždne som ležal po operácii na traumatologickom oddelení na Kramároch. Dnes som ostal pred kinom Slovan v údive stáť. Zbadal som plagát Čedoku: Poďte s nami do Prahy autokarom na Depeche Mode. Veľmi rád by som išiel, ale... na zajtra (3.2.) som objednaný na operáciu toho istého kolena vo Výskumnom ústave traumatologickom v Brne.

Chcel by som Vás poprosiť či by ste nemohli z tohto koncertu spraviť reportáž.

Jozef Šarina

Slovenská Strela znamená veľa

Akreditácia mi nevyšla. Priateľka z Prahy však bola ochotná vystát niekoľkohodinovy rad pri predpredaji vstupeniek a tak som sa stal šťastnym majiteľom jednej z nich - za 150 plus 16 korún československých. A propos - došlo vôbec k normálnemu predaju, Väčšinu listkov pohltili organizovane objednávky. Záujem zo všetkých kútov našej vlasti niekoľkonásobne prevýšil možnosti organizátorov.

Je piatok ráno, 11. marca. Tretí perón bratislavskej Hlavnej stanice patrí "novým romantikom". Pohotovo vymódení, najradšej celí v čiernom, s rôznymi baretkami a rádiovkami na špeciálnych účesoch, s nápismi na kožených ocvokovaných budnách, transparentoch a na lícach, naznačujú, čo sa bude diat v pražských uliciach. Všetci sa chcú podobat svojim idolom. Hlučne to dávajú na známosť, avšak bez agresivity a vandalstva, ktorých sa mnohí tak zbytočne báli.

Rychlá móda, pohotová móda, móda v trysku

Vyberte si, tak akosi možno preložiť názov tejto skupiny, ktorý si zvolila, inšpirovaná francúzskym módnym časopisom Mode Depeche. Okrem ich nesporných muzikantských kvalit zohrávala vždy dôležitú úlohu aj image, ktorú vytvárali na javisku i mimo. Zaradili sa tak medzi popredné skupiny i jednotlivcov tzv. elektronického nové popu - Ultravox, Thomas Dolby, Jean-Michel Jare, Human League a ďalší. Syntezatorový sound a poslucháčsky ľahko prístupne piesne ich radia medzi najobľúbenejšie v tejto oblasti. Rozvíjajú predovšetkým inšpiratívne impulzy skupiny Kraftwerk. Depeche Mode prenikli do sveta populárnej hudby začiatkom osemdesiatych rokov v anglickom Basildone v grófstve Essex, so snahou kráčať vlastnou cestou. Na rozdiel od iných skupín odkladajú čoskoro do kúta gitary a upisujú sa hudbe syntezátorov. Gramofónové firmy a vydavateľstvá však pre nich nachádzajú pochopenie. Zo začiatku robili predskupinu avantgardných Fad Gadget a dariť sa im začalo až v klube Bridge House vo východnom Londýne, kde si ich všimol dnes už znamy producent Daniel Miller, ktorý práve zakladal Mute Records. Koncom roku 1984, po singloch Drea• ming Of Me (Sen o mne), Ice Machine (Stroj na ľad - ponurá skladba so sociálne ladeným textom), New Life (Novy život) a Shout (Výkrik), keď vychádza prvý album Speak And Speel (Hovor a hláskuj), odchádza vedúca osobnost Vincent Clark. Nezniesol výslnie popularity, ale nevyhol sa mu ani neskôr (v skupine Yazoo so speváčkou Genevieve Allison Moyetovou, v Assembly s Feargal Sharkey, ani v súčasnosti s Andy Bellom v Erasure). Uvoľnené opraty do rúk preberá dovtedy tak trochu do úzadia potlačený Martin Lee Gore. Vyťahuje z talóna See You (Do videnia) a The Meaning Of Love (Význam lásky). Spolu s ďalšim "synťákom" Andy Fletcherom a spevákom Dave Gahanom si dávajú do Melody Makeru inzerát, že hľadajú ďalšieho hráča na syntezátory do dvadsaťjeden rokov. Prihlási sa Alan Wilder, zamlčuje svoj starší vek, je však nesporne prínosom, pretože dotvára konečný zvuk každej skladby. V tom čase vychádza ich druhý album A Broken Frame (Dolamaný rám), kde sa popri tradičných témach lásky objavujú i texty všimajúce si ekologické problémy, znečisťovanie životného prostredia, neúprimnost vzťahov a osamotenosť jednotlivca uprostred konzumnej spoločnosti. Vydaním singlu Get The Balance Right (Udržujte rovnováhu) sa začína experimentovanie so zvukmi, obdobie producentského perfekcionizmu, spojené s využívaním nových druhov klávesových nástrojov schopných programovania. V tomto duchu je aj Everything Counts (Všetko zrátané - nekompromisná kritika kapitalistického životného štýlu), podobne ako i Work Hard (Ťažko pracujúci). V texte sa hovori:

Musíš ťažko pracovať,
ak chceš niečo doslahnuť.
Nič nepríde samo,
iba ak zlomený chrbát,
a nič nespravíš
z polámaného súkolia.

Skladba jasne naznačuje z akých pomerov Depeche Mode vyšli a pre koho sú ich piesne predovšetkým určené. Kritika im často číta pesimizmus. Sú skôr realistické a hovoria o živote, aký v skutočnosti je. Uryvok zo skladby New Dress (Nové šaty) to jasne dokumentuje:

...

Princezna Di si oblieka nové šaty.
Svet zmeniť nemôžeš,
ale fakty môžeš zmeniť
a keď ich pozmeníš
zmeníš i názory.
Keď zmeníš názory
aj svoj hlas môžeš dať inému.
I tvoja volba môže zmeniť svet.

Na václavskom Václaváku je moc depešákov

Pomaly sa prepletám skupinkami zhora od múzea až po Korunu. Mnohi sú bez vstupeniek. Vraj niekto vylámal pokladňu, iny zase falšoval, nesú sa uzimenou Prahou "zaručené" správy. Keby som nedávno nevidel film Víta Olmera Bony a klid, asi neuverím. Okolo "fotríkov" v plesnivých džínsových uniformách sa zbieha čierna teenagerovská mrákava.

Vekslákom tým je tu hej! Veselo strieľajú za rovných tristo. A guča Iístkov je to teda riadna, Odhadujem najmenej sto, ak nie viac. Kde sa k nim dostali? Veď sa predávalo najviac po dva! Mládež je však spokojná, ešte by aj pridala, však vačšinou zaplatili rodičia. Nie je to až také "zlé", ak uvážime, že v iných európskych metropolách sa pohyboval čierny kurz oveľa vyššie. Hoci o dva dni viedenská Stadthalle vraj zívala prázdnotou a kritika sa tiež nerozplývala nadšením.

Depeche Mode versus Matejská púť

Dlhé hodiny čakania sa rozhodli strávit mnohí pri pražskej Športovej hale v areáli PKOJF. Krátili si ich v lunaparku na kolotočoch, strelniciach, či iných púťových atrakciách. Veď sa konala práve jedna z najznámejších - Matejská. So súmrakom narastala nervozita. Zatiaľ čo v útrobách haly usilovne pracoval technicky štáb, dav pred bránami sa rozrastal. Nekompromisní muži zákona mali pohotovosť, na akú sa už dlho nepamätajú.

S akciami takého rozmeru sme doteraz u nás nemali skúsenosti. Veru, keď si už chodíme obzerať do sveta koncerty popredných skupin, poučme sa niečo aj o ich organizovani. Vstup na mnohých miestach nebol dôstojny tejto akcie. Stačilo tak málo, otvoriť viac obchodov, možno preto to niektoré nevydrzali. Depeš, Depeš, Depeš ozýval sa často skandovaný pokrik. - Depeš sem, Depeš tam, hlavní věc, že prodávam. odpovedal mi predávač párkov a hlasite davu odpovedal: - Sparta je lepší!

Tak teda Depeche Mode

Brány sa otvorili o 19.00 h. Tí najväčší nedočkavci bežia ako o dušu zaujať kľučové miesta pred pódiom. Je to zbytočné, poznám to, len málokto vydrží. Najmenej hodina čakania vyžmýka každeho ako citrón a nakoniec, keď dýcha ako ryba na suchu, je rád, že sa z tej sauny vydriapal. K pozíciám sa treba prebojovat tesne pred koncertom, len vtedy je šanca to vydržať.

Napriek problémom s dovozom časti technickej aparatúry z Budapešti stihol sa pôvodne plánovaný začiatok. Chvíľu po 20.00 h sa hala ponorila do tmy. Pódiom sa plazí umelý dym, začína sa hra farebných svetiel. Skladbou Pimf odštartovalo deväťdesiat minút dokonale vymysleného a zrealizovaného techno popu. Dlho očakávané kvarteto sa črtá za priesvitnými hodvábnymi opo-nami. vyzdobenými v duchu ich posledného albumu Music For The Masses (Hudba pre masy). Na pozdrav sa zdvihol les rúk a zrazu som o desať metrov ďalej než som stál. Takto nemám šancu fotografovať. Lano mi hádže mládenec so širokými ramenami. O chviľu už na nich aj sedím. Je to paráda! Dievčatá prosíkajú o fotky a tužkou na obočie pišu na ruky nečitateľné adresy. Znejú skladby predovšetkým z posledného albumu, ale i strašie z Construction Time Again (Rekonštrukcia času), Some Great Reward (Akási veľka odmena), či Black Celebration (Čierna oslava, alebo Kar). Spievajú a hrajú o všetkom, o laske, o nenávisti, o hlade v Afrike a nezamestnanosti vo Veľkej Británii, o súčaných problémoch našej modrej planéty. To všetko zaznieva v skladbách People Are People (Ľudia sú ľudia), Never Let Me D.wn Again (Nikdy ma nezraď). A Ouestion Of Time (Otázka času) a ďalšich. Obecenstvo sugestívne reaguje, od prvej skladby je na nohách. Na hru svetiel a laserov odpovedá blikotom zapaľovačov. Hráči sú sústredení, žiadna naprogramovaná choreografia, len spevák Dave Gahan sa občas zavlní v bokoch, alebo pridá známu piruetu. Tancujú i diváci, skladby spieva niekoľkotisicový chór. Hudba Depeche Mode pôsobí niekedy az pretechnizovane a preto možno aj chladne. Miesto naprogramovaných gitár a bicich predsa len dávam prednosť živým hudobníkom s nástrojmi. Viem však pochopiť oduševnenie, ktoré tento koncert sprevádzal. Mladi fanušikovia sa dočkali toho, po čom sme dlhé roky len túžili. Veríme, že Depeche Mode nebudú prvým a posledným pešiakom z pestrej šachovnice svetovej populárnej hudby u nás. A možno príde rad aj na kráľov.

Ľubomír Štancel
Zdroj: Mladé rozlety 1988, str. 15-17